fbpx

Využívanie geotermálnej energie nie je proces, ktorý by sa dal zrealizovať zo dňa na deň. Premena podzemných zdrojov na zelené teplo a elektrinu vyžaduje poctivú, viacročnú prípravu a spoluprácu s odborníkmi na geológiu, technológie, životné prostredie či energetiku. Okrem toho celý proces zahŕňa splnenie množstva požiadaviek, ktoré vyplývajú zo zákona. Predstavíme si tie najzásadnejšie. 

Na začiatok je dobré vysvetliť otázku vlastníckeho vzťahu k prírodným zdrojom. Tie podľa legislatívy zostávajú za každých okolností majetkom štátu, teda nás všetkých. Platí to aj o geotermálnych zdrojoch.

Investor sa na Slovensku môže stať majiteľom ťažobného vrtu a priľahlých stavieb, napríklad geotermálnej elektrárne či potrubí. Nikdy sa však nestáva vlastníkom samotnej podzemnej vody. Naopak, za jej čerpanie uhrádza štátu pravidelné platby na základe ročných hlásení vyťaženého množstva (v súčasnosti 0,0266 eura/kubický meter). Voda sa zvyčajne využíva opakovane, keďže sa po odovzdaní energetického potenciálu zatláča naspäť do zeme.

Licenciu a povolenia udeľuje ministerstvo 

Ako postupuje niekto, kto sa rozhodne využívať geotermálnu energiu ako obnoviteľný zdroj energie?

V úvode je potrebné vypracovať takzvaný projekt geologickej úlohy a zároveň získať rozhodnutie o určení prieskumného územia, kde možno realizovať prieskumný vrt. Ide o licenciu platnú štyri roky. Ak však jej držiteľ nepreinvestuje aspoň 10 percent plánovaného rozpočtu v prvých dvoch rokoch užívania a následne 70 percent plánovaného rozpočtu do konca štvrtého roku, prieskumné územie sa „ruší“. Pri splnení podmienok je na druhej strane možné licenciu predĺžiť a pokračovať v ďalšom rozvoji projektu.

Na to, aby sa mohlo začať s geotermálnym vrtom, je potrebné absolvovať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Povinnému hodnoteniu na Slovensku podliehajú všetky vrty s hĺbkou väčšou ako 500 metrov, čo predlžuje čas potrebný na realizáciu geotermálnych projektov a prispieva k ich pomalšiemu rozvoju.  

Kým sa začne s hĺbením vrtu, je potrebné získať množstvo povolení. (zdroj: Shutterstock)

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa síce zároveň týka aj samotnej geotermálnej elektrárne či výhrevne, no pri zariadeniach s výkonom do 50 MW postačuje zisťovacie konanie (tzv. „malá EIA“). „Veľká EIA“ je však potrebná práve kvôli realizácii vrtu, ktorý je základom projektov. Investori sa jej tak nevyhnú a v súvislosti s tým volia zvyčajne spojené konanie, čo však takisto trvá niekoľko mesiacov.

Až investor, ktorý prejde týmto procesom, a teda získa kladné záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia, sa môže pustiť do samotnej geologickej úlohy, v tomto prípade prieskumného vrtu.

V rámci zhodnotenia zdroja sa robí aj takzvaná hydrodynamická skúška, ktorá by mala potvrdiť predpoklady na čerpanie podzemnej vody. Následne vzniká záverečná správa, ktorú musí robiť odborne spôsobilá osoba – hydrogeológ. V dokumente už uvádza aj konkrétne množstvo vôd a využívanej geotermálnej energie.

So záverečnou správou prichádza investor opäť na rezort životného prostredia, kde ju predkladá oponentskej komisii pre klasifikáciu zásob. Komisia do šiestich mesiacov začne so schvaľovacím konaním. Po ňom už môže investor žiadať o povolenie na trvalý odber a vypúšťanie alebo reinjektáž geotermálnych vôd v zmysle vodného zákona, k čomu sa ešte viaže kolaudácia stavby a vrtu.

Riešia sa aj stavby na povrchu

Podľa legislatívy platí, že každý nový vrt je definovaný ako „prieskumný“ až do získania spomínaných dvoch dokumentov – schválenia záverečnej správy a povolenia na čerpanie a vypúšťanie alebo reinjektáž. Následne vrt možno preklasifikovať na „čerpací“.

Povolenie čerpať geotermálnu energiu v danom území a s konkrétnymi parametrami sa vydáva na Slovensku na maximálne desať rokov, po uplynutí lehoty sa dá obnovovať.

Po schválení čerpania geotermálnej vody musí investor riešiť aj stavby na povrchu v štandardnom územnom a stavebnom konaní. (zdroj: Shutterstock)

V balíku povolení je potrebné ešte jedno – využívanie geotermálnej energie totiž spadá aj pod banský zákon. Je preto potrebné získať aj banské oprávnenie, keďže prichádza k osobitnému zásahu do zemskej kôry.

Do tohto momentu investor riešil najmä to, čo sa deje v zemi. Potrebuje ale ešte vybudovať stavby, kde sa bude geotermálna energia využívať.

Po procese EIA teda vstupuje do štandardného územného konania, v ktorom sa získavajú vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sieti. Rovnako ich predkladá aj v následnej žiadosti o stavebné povolenie.

Stavebné respektíve vodoprávne konanie je podľa rozsahu projektu rozdelené medzi stavebný úrad a orgán štátnej vodnej správy. Prvý posudzuje objekty, ktoré nie sú v „kontakte“ s geotermálnou vodou, napríklad prístrešky geotermálnych vrtov či objekty výmenníkových staníc, druhý objekty v „kontakte“ s geotermálnou vodou, teda potrubné rozvody alebo technologické zariadenie.

Odobrenie podnikania s teplom

Využívanie geotermálnej energie prináša aj priebežnú povinnosť evidovať množstvo vyťaženej vody. Vzniká takzvaná hydrologická bilancia, ktorú musí odberateľ každý rok poslať Slovenskému hydrometeorologickému ústavu.

Povinnosti sa však ani v tomto bode nekončia, pretože aj samotná výroba energie – napríklad dodávka tepla je regulovaná zákonom. Podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia. Podmienkou na jeho vydanie je okrem iného odborne spôsobilý zástupca.

zákon
Aj teplo z geotermálnych zdrojov podlieha cenovej regulácii, ktorú má v kompetencii štát. (zdroj: Shutterstock)

Navyše platí, že výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 10 MW a viac možno uskutočniť len na základe osvedčenia o súlade s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Vydáva ho Ministerstvo hospodárstva.

Tepelná energetika na dôvažok podlieha aj zákonu o regulácii v sieťových odvetviach. Teplo sa podľa neho považuje za tovar a jeho cena musí byť pre dané regulačné obdobie určená na základe vyhlášky, ktorú schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten zároveň aj priebežne dohliada na dodržiavanie pravidiel v oblasti ceny tepla.

Od momentu myšlienky na využitie podzemných zdrojov energie až k vykurovaniu príbytkov či využitiu v priemysle tak vedie pomerne tŕnistá cesta. Každý z investorov na Slovensku ju však musí absolvovať. Za ekologickejšiu alternatívu k tradičným fosílnym palivám prudko znečisťujúcim životné prostredie to však stojí.

12 krokov k zelenému teplu a elektrine z geotermálnych zdrojov

  1. Projekt geologickej úlohy a zabezpečenie prieskumného územia
  2. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona (proces EIA)
  3. Zabezpečenie banského oprávnenia, zabezpečenie chráneného územia pre osobitný zásah do zemskej kôry, povolenie na banskú činnosť
  4. Územné konanie
  5. Stavebné konanie
  6. Vrtné práce
  7. Stavebné práce
  8. Povolenie na dočasný odber a vypúšťanie geotermálnej vody
  9. Hydrodynamická skúška
  10. Záverečná správa a výpočet množstiev vôd
  11. Povolenie na trvalý odber a vypúšťanie, alebo reinjektáž geotermálnej vody, dodatočné povolenie na vrt
  12. Kolaudácia stavby a vrtu

Comments are closed.