Bohatstvo, ktoré využívame málo. Ako pomôcť rozvoju geotermu na Slovensku

Hoci prírodné podmienky Slovensku prajú, geotermálna energia sa zatiaľ pod Tatrami nevyužíva naplno. Jej zapojenie do energetického mixu pritom v zahraničí zažíva výraznú expanziu. Na možnosti, ako naštartovať toto odvetvie aj u nás, sme sa pýtali zástupcov domácich investorov, ktorí realizujú projekty v tejto oblasti – Michala Mašeka zo spoločnosti PW Energy a Matúša Gajdoša z GA Drilling.

Geotermálna energia sa na Slovensku, ale aj vo svete využíva predovšetkým na dva hlavné smery: priama aplikácia pre vykurovanie, poľnohospodárske alebo priemyselné účely a produkcia elektrickej energie.

V oblasti priameho využitia je na Slovensku viacero úspešných projektov, z ktorých každý ročne ušetrí stovky až tisícky ton emisií CO₂. O známom príklade „geotermálneho vykurovania“ približne 1 200 bytov vo Veľkom Mederi sme písali nedávno.

Tieto projekty sú kapitálovo veľmi náročne v úvodných fázach, ktoré zvyčajne trvajú 3 až 5 rokov predtým, ako sa vôbec začne produkcia. „Preto by podpora zo strany štátu mala spočívať v účinných finančných nástrojoch, ktoré znížia riziko, prípadne podporia fundraising pre tieto projekty. Keďže financovanie týchto projektov býva zabezpečené prevažne bankovými úvermi, efektívnou alternatívou by mohli byť štátne úvery s nízkym úrokom naviazané na potencionálnu úsporu emisií CO₂,“ hovorí Matúš Gajdoš zo spoločnosti GA Drilling, ktorá aktuálne pracuje na novej technológií plazmového vŕtania.

Podľa Michala Mašeka sťažujú investorom na Slovensku situáciu aj pravidlá čerpania európskych prostriedkov na geotermálne projekty, ktoré zastrešuje SIEA. „Na získanie dotácie musíte mať v rukách stavebné (vodoprávne) povolenie na geotermálny vrt, ktoré ale možno získať až po dokončení vrtu a hydrodynamickej skúške. Prostriedky však ako investor potrebujete na začiatku, keď ešte len začínate s prieskumným vrtom. Vytvára sa tak akýsi začarovaný kruh,“ približuje.

Podľa zástupcu PW Energy je zároveň prekážkou, že v pravidlách SIEA je geologický prieskum za účelom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska – ak netvorí súčasť prípravnej a projektovej dokumentácie – uvádzaný ako „neoprávnený výdavok“. „To považujeme za vytvorenie neopodstatnenej zábrany čerpania fondov z Operačného programu Kvalita životného prostredia, pokiaľ ide o realizáciu geotermálnych vrtov. V susedných krajinách nič také nie je, čo poznať na podporených a zrealizovaných projektoch.“

Chýba podpora štátu

Samostatnou kapitolou pre investorov je miera rizika úspechu projektu. Je takmer nemožné komerčne poistiť geotermálny projekt voči situácii, že sa vrtmi nepodarí dosiahnuť dostatočný prietok alebo teplotu zdroja. Táto situácia môže teoreticky nastať napriek dôkladnej výskumnej činnosti, ktorá predchádza fáze realizácie samotného prieskumného vrtu.

„Aj preto niektoré vlády v Európe umožňujú preplatenie nákladov v prípade neúspechu pri niektorej z úvodných fáz projektu, kedy je riziko neúspechu najvyššie,“ hovorí Gajdoš.

„Geotermálny fond“ riešiaci aj tieto situácie poznajú na Islande, v Turecku či vo Švajčiarsku. U nás zatiaľ cielená podpora štátu chýba. „Priama podpora by mohla byť poskytovaná zo zdrojov Ministerstva životného prostredia alebo Ministerstva hospodárstva a mohlo by ísť o návratný príspevok, teda v prípade neskoršieho komerčného využitia takto zrealizovaného geotermálneho vrtu by bola podpora v plnej alebo čiastočnej výške vrátená,“ opisuje Mašek.

Dočkáme sa prvej geotermálnej elektrárne?

V oblasti produkcie elektrickej energie z „geotermu“ zatiaľ nebol na Slovensku zrealizovaný žiadny projekt. Z minulosti je rozbehnutý východoslovenský projekt Ďurkov, v ktorom má peniaze štát. Spoločnosť PW Energy ohlásila aktuálne svoje dva zámery pri Prešovej a Žiari nad Hronom.

Súkromný investor s nimi prichádza aj v situácii, keď rozhodujúci stimul pre rozbehnutie trhu – výkupný feed-in tariff (FiT – doplatok pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov), ktorý je funkčným modelom aj v zahraničí, u nás za posledné roky klesol z necelých 196 na 108,71 eura. A to napriek spomínanému faktu, že sa u nás dosiaľ žiaden zámer produkcie elektrickej energie z geotermálnych zdrojov nedokončil ani nebol vo výstavbe.

„Krajiny, kde geotermálny trh napreduje, pritom majú omnoho vyššie tarify. V Nemecku je to napríklad 252 eur/MWh alebo vo Švajčiarsku medzi 200 – 419 eur/MWh v závislosti od veľkosti projektu,“ hovorí Gajdoš.

Geotermálna energia dostáva podporu zo strany štátov v súvislosti s jej výhodami – takmer nulovými emisiami a nezaťažovaním prenosovej sústavy ako pri solárnej alebo veternej energii, keďže tá geotermálna je prístupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

„Očakávalo sa, že zásadnejšia podpora príde aspoň prostredníctvom špecifických aukcií na výkup energií z geotermálnych zdrojov, no ich vyhlásenie bolo nedávno odložené na neurčito,“ hovorí Mašek.

Zástupca PW Energy pripomína, že na Slovensku navyše stále platí tzv. stop-stav, ktorý neumožňuje pripájať do siete nové zdroje vrátane obnoviteľných. „FiT sa zároveň obmedzil len na inštalácie do 500 kW, čo väčšie projekty vyraďuje. Kompenzovať to mali práve spomínané aukcie, o to je ich rozbehnutie pre uskutočnenie nových projektov naliehavejšie,“ dopĺňa.

Bezpečná a nenápadná prevádzka 

Priestor na zlepšenie podmienok pre potenciálnych investorov je aj v legislatívnej oblasti. Dnes povinnému hodnoteniu – tzv. veľkej EIA – podliehajú všetky vrty hlbšie ako 500 metrov, čo súvisí s dávnejšou novelou pripravenou kvôli rozmáhajúcim sa projektom na ťažbu ropy. Zákon platí dodnes a značne predlžuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie aj pri geotermálnych zámeroch.

„Zaradenie geotermálnych projektov do tejto skupiny neobjektívnym spôsobom komplikuje povoľovací proces a tým realizáciu projektov na využívanie geotermálnej energie pre priemyselné účely, čím priamo prispieva k znižovaniu záujmu investorov realizovať projekty založené na využití geotermálnej energie,“ myslí si Mašek.

Okrem finančnej náročnosti a vysokého rizika v úvodných fázach je podľa Matúša Gajdoša z GA Drilling prekážkou rozvoja geotermu aj konkurencia iných zdrojov. „Nie je tajomstvom, že niektoré projekty nemohli byť zrealizované, pretože potenciálny odberateľ bol viazaný používať na vykurovanie biomasu. Alebo že niektoré kúpele bojujú proti geotermálnym projektom, pretože sa obávajú, že realizáciou projektu dôjde k zníženiu výdatnosti ich vlastných zdrojov,“ približuje.

Potrebná je zároveň podľa neho osveta obyvateľov, aby mali dostatok informácií o nesporných prínosoch geotermálnych projektov pre daný región.

„Akceptovať na určitý čas hlučnú vrtnú súpravu hĺbiacu vrty nie je príjemné. Avšak po skončení konštrukcie je geotermálna elektráreň alebo výhrevňa omnoho nenápadnejšia a menej rušivá ako veterná turbína, solárna farma alebo výhrevňa na biomasu,“ hovorí Gajdoš.

Zároveň pripomína, že geotermálne projekty pri podrobnom zmapovaní podložia a dodržaní platnej legislatívy sú bezpečné – riziko znečistenia spodných vôd či zemetrasenia je prakticky nulové.

Geotermálna energia – úspora aj zníženie emisií

Dôvodom, prečo by geotermálna energia mala získať na Slovensku viac pozornosti, je hlavne výrazný potenciál krajiny. Z hľadiska hydrogeologických podmienok je juh a východ Slovenska nadpriemerný a porovnateľný s perspektívnymi európskymi krajinami ako Maďarsko či Francúzsko. To nám umožňuje zapojiť teplo zo zeme na výrobu energie na ceste za uhlíkovou neutralitou.

„Na príklade miest, ako sú Sereď, Šaľa, Galanta alebo Veľký Meder, možno vidieť, že úspora fosílnych palív a peňazí odberateľov tepla je enormná. Preto by do budúcna prínos geotermie mohol byť vo využívaní týchto zdrojov samosprávami pre pokrytie dodávky tepla počas celého roka,“ načrtáva Matúš Gajdoš zo spoločnosti GA Drilling. Práve jej technológia plazmového vŕtania má zrýchliť a zlacnieť aj geotermálne projekty.

PW Energy počíta vo svojich projektoch geotermálnych elektrární s inštalovanou kapacitou 40 MWe. „Z geotermálnych zdrojov dokážeme prostredníctvom jednej elektrárne vyrobiť elektrinu pre desiatky tisíc domácností. Pre ne, ako aj okolité priemyselné prevádzky, je na využitie určené aj zostatkové teplo z výrobného procesu. To možno rovnako využiť aj na vyhrievanie bazénov alebo skleníkov,“ uvádza Michal Mašek. 

Možnosťou pre Slovensko je podľa Gajdoša využiť aj staršie tepelné elektrárne určené na vyradenie z prevádzky a premeniť ich na geotermálne komplexy. „Vedeli by sa tak čiastočne pokryť náklady na produkciu a distribúciu elektrickej energie. Okrem toho by sme tým nasledovali súčasný trend v EÚ aj USA, ktorým je retrofitting uhoľných alebo aj iných typov elektrární na fosílne palivá,“ dodáva. Odborníci sa zhodujú, že geotermálna energia je aj do budúcna veľkou príležitosťou a jej využitie na Slovensku je predovšetkým otázkou vôle a priorít. Príroda nám v tomto smere pomocnú ruku podala, je na nás, či ju prijmeme.