Na nedávnej online konferencii venovanej geotermálnemu rozvoju mohol kenský minister energie Charles Keter účastníkom podujatia spokojne prezentovať, že vo východoafrickej krajine prispievajú geotermálne zdroje k celkovej produkcii elektrickej energie už takmer 50-percentným podielom.
Je to nevídané číslo – inštalovaná kapacita z geotermálnych zdrojov v Keni predstavuje 870 MW a robí z krajiny s náskokom nielen lídra na africkom kontinente, ale aj osmičku v celosvetovom rebríčku (pozrite si aj inštalovaný výkon v Európe).
Plány ministerstva sa pritom zďaleka pri aktuálnom míľniku nekončia – Keňa aj v súčasnosti skúma niekoľko potenciálnych oblastí. Napríklad v jednej z nich, v dosiaľ neprebádanom regióne Suswa, počíta s kapacitou ďalších 760 MW (čo je na ilustráciu 1,5 násobok výkonu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach).
Krajina leží na zlome s obrovským potenciálom
Príbeh afrického štátu je dôkazom, ako môže geotermálna energia pozitívne ovplyvniť životy ľudí. Tento obnoviteľný zdroj totiž naštartoval ekonomický rast krajiny a pomáha pripojiť k elektrine ďalšie domácnosti. Vo vyše 50-miliónovej krajine malo totiž v roku 2019 prístup k spoľahlivému zdroju elektriny približne 63 % obyvateľstva (na porovnanie v roku 2013 len 27 %). Cieľom je čo najskôr pripojiť väčšinu domácností.
Kým v minulosti boli hlavným zdrojom elektriny vodné elektrárne, v súčasnosti ich už v mixe výrazne preskočila geotermálna energia. Keňa tak už nie je závislá od pozemskej vody, čo krajinu ovplyvňovalo najmä v obdobiach sucha. Geotermálna energia je totiž dostupná nepretržite.
Africký štát na jej čerpanie využil svoje vynikajúce prírodné podmienky – leží na veľkom Východoafrickom rifte, čo je priekopová prepadlina s dĺžkou vyše 6-tisíc kilometrov a priemernou šírkou 50 – 60 kilometrov. Africký kontinent tento zlom vlastne „trhá“ na dve časti, pričom sa každý rok zväčší o niekoľko milimetrov. O desať miliónov rokov tu má litosferická ruptúra vytvoriť nový oceán.
Miera vulkanizmu je v oblasti značná, geologický charakter územia je podobný ako na Islande. Aj vďaka tomu je predpokladaný celkový potenciál Kene až na úrovni 10-tisíc MW energie z geotermálnych zdrojov. Celé východoafrické pobrežie s okolitými krajinami je podľa odhadu na dvojnásobku.
Sama Keňa sa plánuje v roku 2030 dostať na úroveň 5 500 MW, pritom ešte pred šiestimi rokmi bola len na kapacite 168 MWe. Dnes už s rozvojom geotermu pomáha ako líder regiónu aj susedným krajinám.
Komplex v národnom parku
Naplniť celkový geotermálny potenciál územia zatiaľ bránia faktory, ktoré Afrike neumožňujú rýchlejší rozvoj aj v iných oblastiach – nedostatok finančných zdrojov, odborníkov, ale aj slabé riadenie štátov či korupcia.
Keňa na to takisto čiastočne doplatila v 90. rokoch, keď naštartované projekty dočasne prišli o finančné krytie práve kvôli politickej neistote v krajine. S geologickým prieskumom sa pritom začalo ešte v 60. rokoch a na prieskum išli peniaze aj z rozvojového programu OSN. Ako najperspektívnejšiu identifikovali oblasť Olkaria južne od jazera Naivasha, kde aj v rokoch 1981 – 1984 postavili prvú africkú geotermálnu elektráreň s inštalovanou kapacitou 45 MWe.
Rozvoj sa výrazne zrýchlil po roku 2000, keď Keňa opäť získala podporu vrátane prostriedkov od Svetovej banky. Z Olkarie je dnes najväčší geotermálny komplex na kontinente, druhú fázu (105 MWe) tu napokon dokončili v roku 2003, hoci s vrtmi sa začalo už v 80. rokoch. V súčasnosti je v prevádzke už piata etapa. Olkaria IV s kapacitou 280 MW je najväčšou samostatne stojacou geotermálnou elektrárňou na svete, písal Guardian.
Len v rokoch 2014 – 2018 pribudla v krajine kapacita viac ako 400 MWe. „To je aj v bežnom geotermálnom svete obrovský nárast produkcie,“ poznamenal pre New York Times Gene Suemnicht z americkej konzultačnej firmy EGS, ktorá spolupracuje na projektoch v Keni.
Operátorom komplexu Olkaria je lokálna spoločnosť KenGen, ktorá má pod kontrolou väčšinu geotermálnej energie v krajine. Zaujímavosťou je, že Olkaria, situovaná necelých 100 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Nairobi, sa nachádza v národnom parku Hell´s Gate. Fotografie zebier pri geotermálnom potrubí tak nie sú raritou a nezvyčajná kombinácia láka aj turistov. Keďže zariadenia na energetické využitie geotermálnej energie produkujú iba minimum emisií, nie sú tieto situácie problematické ani pre ochrancov prírody.
Potenciál geotermálnej energie z hľadiska cestovného ruchu si uvedomuje aj Kengen, ktorý sa v posledných rokoch zameriava aj na túto oblasť. Po vzore známeho islandského rezortu Modrá lagúna aj tu otvorili geotermálne kúpele s azúrovou vodou.
Prieskum a vrty pod záštitou štátu
Náklady na finančne náročné geotermálne projekty však neznižuje ani to, že sa vrty realizujú v Afrike. Pri Olkarii je ich dnes zhruba 300, cena jedného je v priemere okolo päť miliónov eur, treba prirátať ďalšie peniaze na development a výstavbu nadzemných technológií. Potrebné je navyše budovanie distribučnej siete pre domácnosti a priemysel.
Bez prostriedkov Svetovej banky a OSN by to nešlo. Peniaze poskytla tiež Africká rozvojová banka, Európska investičná banka a financie do regiónu prišli aj z USA, Nemecka, Francúzska a Japonska.
Urýchleniu projektov v poslednom období pomohol najmä technologický pokrok. Primárny rozvoj z legislatívneho hľadiska však umožnila Keni najmä liberalizácia energetického sektora. Súkromným producentom otvorila krajina trh ešte v 90. rokoch a v roku 2008 zaviedla Feed-in tariff, ktorý umožnil vykupovať energiu z obnoviteľných zdrojov za vopred určené ceny.
V tom istom čase zároveň vznikla štátna organizácia Geothermal Development Company (GDC), ktorá sa zameriava výhradne na prieskum území a základné developerské práce. Spoločnosť teda berie na seba počiatočný risk pri hlbinných vrtoch, ktorý súkromní investori často nie sú ochotní podstúpiť. Tí do projektu vstupujú v neskoršej fáze, keď sa potvrdia hydrogeologické parametre oblasti. Samotnú výrobu energií zas GDC prenecháva na iné subjekty – primárne spomínaný Kengen.
Okrem oblasti Olkaria má GDC rozbehnuté projekty v ďalších štyroch lokalitách, nedávno sa dokončila výstavbu komplexu v Menengai s celkovou kapacitou 105 MW. Štátna firma počíta celkovo do roku 2030 s nasadením 12 vrtných súprav a realizáciou ďalších 1 200 vrtov.
Spoločnosť zároveň vo svojom súhrnnom programe rozvoja geotermálnej energie rozpracúva možnosti priameho využitia. Počíta v ňom s budovaním ďalších geotermálnych rezortov pre turistov či použitím energie zo zeme na výhrev skleníkov v poľnohospodárstve, pasterizáciu mlieka alebo sušenie obilnín.
Cenu elektriny v krajine znížilo využívanie geotermálnej energie o 22 – 35 percent, napísala v článku prispievateľka z Kene pre portál ThinkGeoenergy. Neopomenuteľným benefitom je priaznivý vplyv na životné prostredie – emisie na výrobu jednej kilowatthodiny energie predstavujú v porovnaní so spaľovaním fosílnych palív pätinu až devätinu, vyčíslil Guardian.
Keňa sa už skôr zaviazala znížiť objem svojich emisií do roku 2030 o 30 percent oproti referenčnému rámcu (BAU). K zelenému smerovaniu krajiny prispelo aj zastavenie projektu novej uhoľnej elektrárne, ktorý tento rok nepodporila Africká rozvojová banka ani pôvodne zapojený zahraničný investor.
Comments are closed.