Island sa pravidelne umiestňuje na čele rebríčkov najekologickejších krajín s vysokou životnou úrovňou. Ostrovná krajina za svoj rozvoj a ekonomický progres vďačí najmä efektívnemu využitiu obnoviteľných zdrojov.
Súčasný energetický mix na Islande je pôsobivý – viac ako 85 percent primárnej spotreby energie na ostrove pochádza práve z obnoviteľných zdrojov, z toho zhruba dve tretiny z geotermálnej energie.
Zo „zelenej“ energie z útrob Zeme sú vykurované prakticky všetky domácnosti, z obnoviteľných zdrojov pochádza aj celá produkcia elektriny – takmer tretina z geotermálnej energie, zvyšok vyrobia vodné elektrárne.
Island vďaka tomu nielen šetrí životné prostredie, ale aj svoj rozpočet – podľa prepočtov je ekonomický benefit na úrovni 7 percent hrubého domáceho produktu ročne na hlavu. Štatistika uvádza, že priemerná islandská rodina za uplynulé dekády ušetrila vďaka využívaniu týchto energetických zdrojov 200-tisíc eur.
Krajina ohňa a ľadu
Ako sa Island v priebehu 20. storočia dostal z pozície jednej z najchudobnejších európskych krajín medzi špičku, čo sa týka ekonomiky a životnej úrovne? Využil svoj energetický potenciál, za ktorý vďačí polohe v severnom Atlantiku.
Ostrov s 360-tisíc obyvateľmi leží na strete veľkých tektonických platní – medzi severoamerickým kontinentom a Euráziou. To je aj dôvod intenzívnej vulkanickej činnosti v krajine, v ktorej je zároveň viac ako desatina územia pokrytá ľadom. Roztápajúca sa voda je zdrojom pre vodné elektrárne, ktoré produkujú podstatnú časť elektrickej energie.
Okolie stoviek sopiek zas predstavuje termálne zóny, kde teploty pod zemou už v hĺbke okolo jedného kilometra dosahujú nezriedka 250 stupňov. Z tohto čísla je zrejmé, kde sa berie vysoký geotermálny potenciál krajiny, v ktorej podzemné pramene vyvierajú na povrch doslova všade. Popri energetickom využití tak poskytujú aj cenné zdroje pre obľúbené turistické rezorty s typickými modrými lagúnami.
Začali to poľnohospodári
Aj Islandu pritom trvalo niekoľko desaťročí, kým dokázal geotermálne zdroje využiť naplno. Najstarší obyvatelia si v horúcej vode podobne ako inde vo svete najprv iba prali šaty, farmári dokonca proti nej bojovali, lebo im ničila časť úrody.
Boli to však práve nemajetní poľnohospodári, ktorí ešte v 30. rokoch minulého storočia začali experimentovať s využitím geotermálnej vody na vykurovanie svojich obydlí. Hoci išlo o primitívnu technológiu, čoskoro inšpirovala aj zvyšok krajiny a vláda investovala do realizácie vrtov v okolí hlavného mesta Reykjavík. Prvou verejnou budovou vykurovanou z geotermálnej energie sa stala základná škola Austurbaejarskóli.
Trend sa v hlavnom meste rýchlo rozmohol a čoskoro týmto spôsobom čerpalo energiu množstvo verejných budov a domov. Až natoľko, že geotermálne zdroje nestačili uspokojovať spotrebu obyvateľov, ktorých počet sa v 40. rokoch zdvojnásobil.
Zlomom bola ropná kríza
Geotermálne zdroje sa postupne začali využívať aj v ďalších lokalitách na ostrove, školy sa napríklad začali stavať práve pri miestach výskytu podzemných vôd. Cieľom miestnej vlády bolo rozšíriť energetickú kapacitu z geotermu natoľko, aby energia z obnoviteľného zdroja pokryla spotrebu Reykjavíku a priľahlého okolia.
Island sa totiž desaťročia predtým spoliehal na vykurovanie obydlí rašelinou, respektíve dovážaným uhlím a ropou. V 30. rokoch mali centrálne kúrenie len tri percentá populácie Reykjavíku, zvyšok mesta kúril uhlím a po oblohe sa valili kúdoly čierneho dymu. Import fosílnych palív bol navyše nesmierne nákladný a krajina si svoju závislosť od dodávok z iných štátov uvedomovala najmä počas svetových vojen, ale ešte viac v 70. rokoch, keď nastala globálna ropná kríza.
Bol to ďalší impulz pre Island investovať viac prostriedkov do vlastných energetických zdrojov a zbaviť sa závislosti od dodávateľov. Dovtedy sa geotermálna energia získavala najmä z nízkotepelných zdrojov, no v 70. rokoch začala pribúdať modernejšia technológia na hĺbenie vrtov a realizovala sa výstavba potrubnej infraštruktúry, vďaka ktorej sa geotermálna voda čerpala aj z odľahlejších území. Inžinieri už zároveň vedeli prekonať prekážky ako vysoká slanosť a obsah minerálov vody z hlbokých vrtov.
Vláda zároveň vytvorila takzvaný geotermálny fond, ktorým financovala prieskum nových území a investorom, ktorí pri hľadaní geotermálnej energie neuspeli, refundovala náklady. Legislatívnymi zmenami zároveň Island motivoval obyvateľov, aby sa pripojili k sieti a nepokračovali v kúrení uhlím.
Ušetrili peniaze aj životné prostredie
„Prepnutie“ ostrova na vykurovanie z geotermálnych zdrojov v rozsahu, v akom ho zrealizoval Reykjavík, dodnes nemá žiadne iné mesto na svete. Prinieslo to zjavné benefity – popri zásadnom znížení emisií najmä nízkonákladovú výrobu tepla za stabilné ceny, ktoré nie sú závislé od externých faktorov.
Ruka v ruke s tým išlo budovanie väčších vodných elektrární, ktoré mali na Islande postupne naštartovať priemyselné projekty. Cieľom bolo prilákať zahraničných investorov, diverzifikovať ekonomiku a vytvoriť nové pracovné miesta, čo sa aj v nasledujúcom období podarilo. Priemysel dnes v krajine spotrebuje viac ako tri štvrtiny všetkej vyrobenej elektriny.
V roku 1969 postavili na ostrove aj prvú geotermálnu elektráreň Bjarnaflag s kapacitou 3 megawatty (až v roku 2019 ju zvýšili na 5 MW). Postupne pribúdali ďalšie, najväčšou z nich je komplex Hellisheiði s produkčnou kapacitou 303 megawattov elektrickej energie a 400 megawattov tepelnej energie.
Prevádzka sa nachádza na sopečnom vrchu Hengill asi 20 kilometrov východne od Reykjavíku, v jednom z najväčších geotermálnych území na ostrove. Energiou zásobuje napríklad okolité hlinikárne. Na výrobu elektriny sa tu používa 180-stupňová para z vyše tridsiatky vrtov v dvoj- až trojkilometrovej hĺbke. Srdcom zariadenia je šesť vysokotlakových turbín, každá s kapacitou 45 MW.
Potenciál bohatstva pod zemou
Ani v súčasnosti sa s rozvojom využitia geotermálnej energie na Islande nekončí. Momentálne najväčších prevádzkovatelia elektrární v krajine riešia, ako zabezpečiť, aby výroba energie bola úplne bez uhlíkových emisií. Ten je síce v porovnaní s tradičnými zdrojmi energie na minimálnych hodnotách, no výzvou pre inžinierov je, ako ich odstrániť úplne.
V tejto súvislosti pred časom zaujal projekt experimentálnej elektrárne práve v komplexe Hellisheiði, ktorá produkuje negatívne emisie – z ovzdušia ich vezme viac, ako sama vytvorí. Oxid uhličitý sa potom mineralizuje v zemi, kde sa uskladňuje v nepriepustných vrstvách.
Berglind Rán Ólafsdóttir, šéf spoločnosti ON Power, ktorá pre koncern Reykjavík Energy zastrešuje geotermálne zdroje, avizuje, že uhlíkovej aj sírovej stopy by sa úplne chceli zbaviť do roku 2030. V Geothermal Parku, ktorý je súčasťou komplexu Hellisheiði, našli útočisko viaceré startupy a menšie firmy, ktoré prichádzajú s nápadmi, ako geotermálnu energiu využiť viacúčelovo a ešte viac zhodnotiť bohatstvo, ktoré máme pod nohami – aj na Slovensku.
Aj keď je príbeh Islandu unikátny vzhľadom na geologické parametre územia, kde sa krajina nachádza, podľa odborníkov je naďalej veľkou inšpiráciou v časoch, keď čoraz viac štátov intenzívne rieši, ako získavať viac energie z obnoviteľných zdrojov. Severská krajiny ukázala, že prírodné bohatstvo na úspech nestačí, dôležití sú aj osvietení politici, odvaha financovať aj väčšie projekty s pomalšou návratnosťou, spolupráca s akademickou pôdou aj súkromným sektorom a tiež podpora zo strany obyvateľov.
Comments are closed.