Pod Viedňou drieme geotermálne bohatstvo. Teplo privedie do desaťtisícok domácností

O dekádu skôr ako znel pôvodný plán, do roku 2040, sa chce mesto Viedeň stať uhlíkovo neutrálne. Ambiciózny cieľ je to aj preto, že hoci rakúska metropola využíva čoraz viac obnoviteľných zdrojov, stále je z 84 percent závislá od fosílnych palív. Pri prechode k zelenšej budúcnosti pomôže zásadným spôsobom aj geotermálna energia.

Viedeň ročne vyprodukuje 6,9 milióna ton emisií. Tento objem za posledné roky znížila aj vďaka vybudovaniu kogeneračných zariadení, ktoré efektívnejšie vyrábajú kombinovane teplo a elektrinu.

K redukcii emisií prispelo takisto využívanie nových zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Metropola v porovnaní s minulosťou šetrí vďaka tomu 1,5 milióna ton emisií ročne, čo zodpovedá objemu, ktorý za rok vyprodukujú všetky osobné autá jazdiace v meste.

Do roku 2030 chce Viedeň klesnúť v produkcii emisií oxidu uhličitého na 4,7 milióna ton, o čo sa majú pričiniť najmä zmeny v doprave, na čele s prechodom k elektromobilite. Na zbavenie sa zostávajúceho objemu emisií bude mať mesto potom ešte jednu dekádu.

Odstránenie fosílnych zdrojov a úspora energie

Celú koncepciu má pod palcom spoločnosť Wien Energie, ktorá zásobuje obyvateľov elektrinou a teplom. Jej šéf Michael Strebl tvrdí, že je reálne, aby sa Viedeň stala do 20 rokov klimaticky neutrálnou.

Prispieť má k tomu aj podrobná stratégia, ktorú ako jedno z mála európskych hlavných miest už Viedeň v detailnej podobe má. Vďaka nej existujú aj presné dáta o produkcii emisií a ich zdrojoch. Okrem znižovania spotreby energie plán, prirodzene, počíta s prechodom na zdroje energie šetrnejšie k životnému prostrediu. Jedným z nich má byť geotermálna energia.

„Aby sme boli úspešní v ochrane klímy, musíme byť pri produkcii tepla ešte ekologickejší. V hlbinnej geotermálnej energii – zásobách horúcej vody v hĺbke niekoľko tisíc metrov pod mestom – leží obrovský potenciál,“ povedal Michael Strebl, podľa ktorého môže tento zdroj pokryť zhruba štvrtinu energetickej potreby, ktorú mesto bude produkovať z alternatívnych zdrojov oproti súčasnosti.

Video projektu GeoTief Wien predstavuje, ako prebiehal prieskum viedenského podložia a čo odhalil:

V prípade centrálneho zásobovania teplom, ktoré v meste pokryje 56 % tepelnej spotreby, zabezpečí geotermálna energia a vysokovýkonné tepelné čerpadlá viac ako polovicu produkcie.

Bohatstvo v hĺbke tri kilometre

Len pred pár dňami predstavili zástupcovia projektu GeoTief Wien, pod ktorý spadá rozvoj geotermálnej energie vo Viedni, 3D-model zemského podložia. Na analýze geologických podmienok pracovali odborníci už od roku 2016. Išlo o historicky najrozsiahlejší projekt tohto typu v krajine, do ktorého sa zapojili štátne inštitúcie, univerzity, ako aj zástupcovia priemyslu.

Výskumníci realizovali viacero seizmických meraní a prieskumov v teréne. Získaných 50 terabajtov dát potom interpretovali a prepočítavali najmodernejšími softvérmi.

Výsledný 3D-model priniesol pozitívny záver. Potvrdzuje, že v hĺbke okolo troch kilometrov sa pod východnou časťou Viedne nachádza výdatný geotermálny zdroj s očakávanou kapacitou 120 tepelných megawattov.

Ide o takzvaný Aderklaarský konglomerát, horninový útvar, ktorý sa usadil zhruba pred 20 miliónmi rokov a je súčasťou výplne Viedenskej kotliny. Práve naň sa pri prieskume územia zamerala pozornosť výskumníkov.

Štruktúrna podoba útvaru a najmä hydraulické vlastnosti prítomného rezervoára termálnej vody sú predpokladom, že Viedeň by už onedlho mohla na výrobu tepla využiť jeden z najperspektívnejších obnoviteľných zdrojov.

Teplota vody v hĺbke okolo troch kilometrov sa blíži k 100 stupňom Celzia. To je plne dostačujúce na to, aby sa mohla využiť ako zdroj v centrálnom zásobovaní teplom viedenských obydlí.

Nasledovať bude prieskumný vrt

Viedeň má vybudovanú jednu z najrozsiahlejších sietí CZT v Európe. Horúcu geotermálnu energiu by mesto malo získavať v 11. a 22. obvode, kam najviac zasahuje spomínaný geologický útvar.

Tak ako to býva pri všetkých geotermálnych projektoch, aj v tomto prípade musí závery z analýzy podložia a terénu potvrdiť prieskumný vrt. Ešte predtým sa na doplnkový výskum využije jeden zo starších vrtov v oblasti, ktorý by mal potvrdiť výhodné vlastnosti podložia.

V poslednej etape budú výskumníci overovať najmä skutočnú horninovú priepustnosť a chemické zloženie geotermálnej vody.

„Keď dokončíme túto poslednú prieskumnú fázu, budeme mať za sebou všetky predprojektové práce. Ako celok prispievajú k maximálnemu zníženiu možného rizika,“ uviedol obchodný riaditeľ Wien Energie Karl Gruber.

Ak pôjde všetko podľa predstáv, projekt sa môže na jar budúceho roka posunúť k realizácii vrátane vybudovania geotermálnych stredísk, kde sa bude pre Viedeň vyrábať zelené teplo.

„Do roku 2030 chceme z hlbinnej geotermálnej energie zásobovať 125-tisíc viedenských domácností,“ hovorí odhodlane Michael Strebl. V danom období by to zodpovedalo úspore 600-tisíc ton CO₂.

Všetky opatrenia na dekarbonizáciu sektorov výroby elektriny, tepla a mobility majú Viedeň podľa zrealizovanej štúdie stáť viac ako 21 miliárd. 

Blízkosť Viedne od Bratislavy by mohla naznačovať podobný geotermálny potenciál aj pre slovenské hlavné mesto. V tomto prípade sa však zatiaľ podrobnejší prieskum nerealizoval, a neexistuje ani konkrétny projekt zameraný na využívanie tohto zdroja v Bratislave.

Na Slovensku však boli identifikované iné oblasti, kde využívaniu geotermálnych zdrojov prajú podmienky. Smerom juhovýchodne od Bratislavy sa niekoľko zdrojov už využíva v rámci Podunajskej nížiny. Ďalšie územia s vysokým potenciálom vrátane výroby elektrickej energie z geotermu sa nachádzajú v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova.