Energetická kríza v Európe ženie krajiny k rýchlejšiemu hľadaniu bezpečných, lokálnych palív na čele s obnoviteľnými zdrojmi. Z pohľadu rozvoja geotermálnej energie sa k zásadným krokom odhodlalo Poľsko, ktoré investuje do roku 2050 miliardy eur v rámci schváleného strategického plánu.
Náš severný sused nepatrí zďaleka k lídrom, pokiaľ ide o zastúpenie obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe.
Poliaci sa desaťročia spoliehali predovšetkým na lacné uhlie a lignit. Prísne európske kvóty a cenová nestabilita fosílnych palív sú však popri dlhodobej snahe o ochranu životného prostredia novým hnacím motorom k energetickej transformácii. Poľsko pri nej staví aj na geotermálnu energiu, ktorú podporí cez viacero programov.
Chuť rozvinúť opomenutý zdroj
Pred niekoľkými týždňami vláda prijala strategický dokument – „cestovnú mapu“, ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia. Ide o dlhodobý rozvojový program orientovaný na využívanie geotermálnej energie, primárne dostupnejších podpovrchových zdrojov. Počíta sa s investíciou až 50 miliárd zlotých (10,5 miliardy eur) v období do roku 2040 s perspektívou do roku 2050.
„Dokument pozostáva z deviatich bodov zohľadňujúcich potenciál plytkej geotermálnej energie využívajúcej najmä zemné tepelné čerpadlá vo výkonovom rozsahu do 30 kW a potom nad 200 kW. Program podporuje využívanie energie z plytkých častí Zeme, teda z hĺbky až 150 metrov, ktorá je k dispozícii 365 dní – ide o stabilný a bezpečný obnoviteľný zdroj energie,“ povedal Piotr Dziadzio, námestník ministerky, ktorý je zároveň hlavným štátnym geológom.
Program na jednej strane počíta napríklad s financovaním vývoja efektívnejšej technológie tepelných čerpadiel, na druhej strane sa zameria priamo na podporu využívania zdrojov, či už nízko-, stredne- alebo vysokoteplotných vrátane binárnych systémov respektíve oblastí s vyhovujúcim horúcim podložím, no bez výskytu vody (HDR a EGS systémy).
Materiál sa venuje aj otázkam ukladania získanej energie (tepla) v skalných masívoch, prieskumu existujúcich vrtov a možného umiestnenia tepelných výmenníkov v nich, využívania odpadového tepla z kogeneračných zariadení aj povrchových vôd, ako aj legislatívnym zmenám, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť celé odvetvie. Jedným z bodov je tiež program poistenia voči investičným rizikám v geotermálnych projektoch, ktorý má takisto stimulovať záujem investorov, sumarizuje web ThinkGeoenergy.
Z takmer nuly stúpať k viacpercentnému podielu
Dokument je v súlade s národným energetickým plánom a jeho cieľom je koordinovať na úrovni štátu všetky oblasti, ktoré sa týkajú získavania čistej energie zo zeme vrátane výskumu, realizácie, implementácie pilotných projektov, ako aj edukácie a propagácie.
Dziadzio pripomenul, že geotermálna energia ako cenný obnoviteľný zdroj umožňuje nezávislosť a energetickú bezpečnosť krajiny. Aktuálne v Poľsku predstavuje len 0,3 percenta z celkového energetického mixu a podľa námestníka postupne cielia k „niekoľkým percentám“.
Ide tak o oveľa väčšie ambície ako Poľsko stihlo naplniť v posledných rokoch. Z plánovaného objemu využívania geotermálnej energie v akčnom pláne z roku 2010 totiž Poliaci dosiahli len pätinu. Vo svojej správe to pripomenul Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tiež dodal, že geotermálne zdroje by pri lepšom využití dokázali v Poľsku pokryť aj polovicu potreby tepla, informovalo miestne médium.
Najviac tepla z geotermu aktuálne v Poľsku vyrába najstaršia a najväčšia prevádzka, ktorá sa nachádza neďaleko slovenských hraníc – v regióne Podhalie. Ide o vrty v lokalite Bańska Nižna a okolí, neďaleko Zakopaneho.
Odberateľom vlani prevádzkovateľ – Geotermia Podhalańska – predal 509-tisíc gigajoulov tepla. Do siete bolo pripojených 1 510 zákazníkov a celkovo 1 805 objektov. Objednaný výkon sa zvýšil na 75,71 MW. Zariadenie je v prevádzke od roku 1994, teplota vody z vrtov na ústí dosahuje v priemere 86 stupňov Celzia. Je navyše len málo mineralizovaná a na viacerých miestach vyviera na povrch pod vlastným tlakom, čo umocňuje vyhovujúce podmienky.
Poľsko má získať 53 nových teplární
V spomínaných vyše 10 miliardách eur určených na podporu sú zahrnuté aj potenciálne granty a zdroje z EÚ, ktoré Poľsko čerpalo aj dosiaľ.
Štát chce výhľadovo prispieť zhruba štvrtinou z celkových kapitálových výdavkov (približne 2,5 miliardy eur), a to zo štátneho rozpočtu, Národného fondu na ochranu životného prostredia a vodného hospodárstva, Národného centra pre výskum a vývoj a ďalších zdrojov.
Poľský rezort životného prostredia upozorňuje, že 40 – 55 percent územia krajiny zahŕňa rôzne typy geotermálnych rezervoárov, ktoré sa dajú využiť. Podľa údajov ministerstva bolo do roku 2016 v Poľsku spustených deväť geotermálnych teplární (lokality Pyrzyce, Stargard, Uniejów, Poddębice, Bańska Nižna, Mszczonów, Kleszczów, Cudzynowice a Karpniki). Nová stratégia ráta s tým, že ich do roku 2040 vznikne 53.
Za posledných sedem rokov nepribudla v Poľsku žiadna nová geotermálna tepláreň. Súvisí to aj s dĺžkou povoľovacích procesov a náročnosťou projektov (realizácia geotermálnej teplárne trvá aj tu v priemere zhruba šesť rokov). Podporný program v krajine však beží, štát ho realizuje primárne prostredníctvom Národného fondu na ochranu životného prostredia a vodného hospodárstva.
Počas rokov 2016 – 2019 sa o podporu uchádzalo desať projektov, päť z nich sa dostalo do ďalšej fázy vypracovania projektovej dokumentácie. V troch mestách – Sieradz, Koło a Konin – už začali s výstavbou geotermálnych teplární. V Sieradzi ide o zariadenie využívajú kombinovane geotermálnu energiu a biomasu, podľa plánov sa tu má spustiť prevádzka na jeseň budúceho roka.
Už toto leto sa do prevádzky dostáva geotermálna tepláreň v meste Toruň, ktorej komplikovaný príbeh sa začal ešte pred 15 rokmi. Pre pochybné financovanie prišiel v minulosti o podporu z Národného fondu na ochranu životného prostredia a vodného hospodárstva a na dlhšie sa zastavil, aktuálne je však už dokončený.
Samosprávam zvýšili dotácie
Národný fond na ochranu životného prostredia a vodného hospodárstva spustil pred dvomi rokmi nový prioritný program „Zabezpečenie prístupu k termálnym vodám v Poľsku“, rozpočet predstavoval 63 miliónov eur a zahŕňal spolufinancovanie vo forme dotácií až do výšky 100 percent oprávnených nákladov.
Program bol určený pre samosprávy a ich združenia. V roku 2021 v rámci tohto programu podpísalo zmluvy na realizáciu nových geotermálnych vrtov 15 obcí.
Vlani štát spustil aj pomoc samosprávam s posudzovaním ich geotermálneho potenciálu. Vďaka projektu dostanú stanovisko od geologického úradu. Celkovo sa o takýto posudok zaujímalo 150 samospráv, 65 z nich dostalo kladné stanovisko.
Práve pre veľký záujem o tento program nedávno štát navýšil jeho rozpočet o ďalších takmer 38 miliónov eur a výzva na predkladanie žiadostí sa predĺžila do konca septembra 2022.
Comments are closed.