fbpx

V roku 2019 pribudla na celom svete inštalovaná kapacita z geotermálnych zdrojov na úrovni 682 elektrických megawattov. Približne o tretinu z tohto množstva (232 MWe) sa pričinilo Turecko. Krajina polmesiaca bola vďaka tomu – rovnako ako rok predtým – nielen európskym, ale aj celosvetovým lídrom, pokiaľ ide o rozvoj tohto obnoviteľného zdroja energie.

V celkovom rebríčku využívania geotermálnej energie patrí dnes Turecku štvrté miesto za USA, Indonéziou a Filipínami. Inštalovaná kapacita tureckých geotermálnych elektrární vlani predstavovala 1 526 MWe a bola tak viac ako dvojnásobná v porovnaní s Islandom (755 MWe). 

Prudký nárast pritom Turci dosiahli len v priebehu uplynulých 10 rokov – na začiatku dekády mali v rovnakej kolónke údaj 90 MWe. Až jeden gigawatt kapacity pribudol v krajine v rokoch 2013 – 2018. 

Geotermálny zákon

Podpora geotermálnej energie v Turecku súvisí s viacerými faktormi. Hlavným je energetická nesebestačnosť krajiny, ktorá väčšinu energie stále importuje zo zahraničia, čo zvyšuje jej závislosť od okolitých štátov. 

Turecko sa preto podobne ako mnohé iné krajiny po ropnej kríze v 70. rokoch vydalo cestou podpory obnoviteľných zdrojov, ktoré predstavujú lokálny a stabilný zdroj energie. Vychádzalo pritom aj z dostupných dát, podľa ktorých patrí krajina do top svetovej desiatky, pokiaľ ide o bohatstvo zásob geotermálnej energie. Ide o zhruba tisícku zdrojov, ktoré sú koncentrované najmä v štyroch lokalitách. 

V rámci podpory ich využitia upravilo Turecko aj zákony. Po legislatívnej novinke týkajúcej sa obnoviteľných zdrojov prijali v krajine v roku 2007 zákon špecificky zameraný na podporu využívania geotermálnych zdrojov a prírodných vôd. 

Geotermálne zdroje sa postarali aj známy „bavlnený hrad“ Pammukale, jednu z najväčších turistických atrakcií v krajine. Svah pokrytý snehovo bielym travertínom je zapísaný ako súčasť dedičstva UNESCO (zdroj: Shutterstock)

Využívanie energie zo zeme dostalo nový rámec s jednotným modelom – všetka geotermálna energia podľa neho „patrí“ štátu a ten ju prenajíma súkromným subjektom. 

Úrady vydávajú takzvané prieskumné licencie na obdobie troch rokov, pričom procesy podliehajú povinnej kontrole, ktorú financuje investor. Štát si týmto spôsobom ochraňuje vlastné zdroje a po ukončení prieskumnej fázy a vypracovaní projektu vydáva prevádzkové licencie na 30 rokov s možným predĺžením na ďalších 10. 

Podpora cez tarify a zľavy

Cestu k novým geotermálnych projektom uľahčil aj prehľadný systém posudzovania projektov z pohľadu vplyvov na životné prostredie. Takzvaná veľká EIA sa týka len elektrární s inštalovanou kapacitou nad 20 MWe.

Stredné projekty od 5 do 20 MWe posudzujú úrady jednoduchšie s tým, že ich buď odobria bez nutnosti posudzovania, alebo ich do procesu posunú ako veľký projekt, ak treba zhodnotiť mieru zásahu do okolitého územia. Naopak projekty s inštalovanou kapacitou do 5 MWe nemusia proces EIA absolvovať vôbec.  

Priama podpora štátu spočíva aj v takzvanom feed-in tarife, ktorý predstavuje 105 dolárov na jednu megawatthodinu vyprodukovanej energie. Od roku 2005 je garantovaná na nasledujúcich 10 rokov pre každú geotermálnu elektráreň, ktorá sa dostane do prevádzky do konca júna 2021. Termín najskôr predĺžili z roku 2015 do konca roku 2020 a nedávno ešte o šesť mesiacov predĺžili pre zdržania v dodávateľských reťazcoch v súvislosti s pandémiou koronavírusu.  

Dodatočnú podporu môže získať investor aj vtedy, ak pri výstavbe zariadenia využije lokálnych dodávateľov, napríklad pre potrebnú technológiu (27 dolárov/MWh za zakomponovanie zariadení vyrobených v Turecku). Úľava sa tiež týka ciel a daní pri dovoze strojov a vybavenia zo zahraničia. Zároveň môže investor počítať s výraznou zľavou počas prvých desiatich rokov prevádzky na pozemku vo vlastníctve štátu. 

Peniaze aj od Svetovej banky

Celú iniciatívu v krajine zastrešuje takzvaný Turecký projekt geotermálneho rozvoja, ktorý v roku 2016 získal podporu 250 miliónov dolárov od Svetovej banky. Cez jej technologický fond dostal ďalších 40 miliónov dolárov a zvyšné financovanie je z lokálnych zdrojov.  

Elektráreň Efeler v provincii Aydin má po rozšírení inštalovanú kapacitu 260 MWe a je najväčšou v Turecku (zdroj: Shutterstock)

Projekt je aktívny do decembra 2022 a sleduje primárne dva ciele. Prvým je finančná podpora prieskumu území a overovania hydrogeotermálnych podmienok v konkrétnych lokalitách, čo má znížiť riziko investícií.  

Druhá časť podpory je smerovaná priamo do financovania projektov súkromných developerov, ktorí chcú budovať elektrárne po celej krajine. 

Aj vďaka tomu je Turecko takpovediac na „geotermálnej vlne“. V krajine funguje 48 geotermálnych elektrární, najväčšou z nich je Efeler, ktorá finišuje s rozšírením prevádzky za 350 miliónov dolárov.  Celková výroba „geotermálnej“ elektriny na konci vlaňajška dosahovala v Turecku 885-tisíc megawatthodín a na celkovej produkcii elektrickej energie v krajine tak mala podiel 3,5 percenta.

Comments are closed.